cyklotoulky.jpg
Z Bratislavy sme vyrazili okolo štvrtej popoludní. Prvú zastávku sme si dali v Hainburgu, kde sme sa trocha posilnili.
 
Na začiatku Viedne je pláž, kde sa pohybujú aj nahí ľudia. Tu sme si rozložili stan a ráno nás čakala pobrežná cyklocesta naprieč Viedňou.
 
Za Viedňou prišli už aj mierne kopčeky pri pobreží Dunaja, ale nás sa týkali len opticky. Pohľad bol pekný.
 
V mestečku Krems údajne vymysleli kremžskú horčicu, my sme si tam dávali obed v parku bez nej.
 
Tak takto vysokú slnečnicu sme objavili na jednom sídlisku pri obhliadke Krems.
 
Dunajská cyklocesta sa ťahá prevažne tesne vedľa rieky.
 
Občas sa ale pritrafí aj cesta sadom.
 
Tento deň nám pršalo. Keď sme už hľadali miesto na prenocovanie, pritrafil sa nám tento lokálny festival. Vstupné bolo zadarmo, tak sme sa tam na chviľu zastavili. A keďže Slováci sú všade, bol ním aj jeden prísediaci organizátor, ktorý keď počul našu slovenčinu, sa pustil s nami do reči a pohostil nás zadarmo festivalovým jedlom. Pekné od neho.
 
V mestečku Enns sme odbočili na Ennskú cyklocestu, ktorou sme sa chceli dostať do Álp. Rieka Enns má zaujímavú zelenkavo-blankytnú farbu.
 
Vynovené nádedinie v dedine, ktorej meno si už nepamätám. Nikde ani noha.
 
Mesto Steyr je naozaj pekné, s množstvom historických budov. Rieka Enns tento ráz ešte skrášľuje.
 
Detailne si obzeráme pekné časti mesta.
 
Niekde po ceste sa nám pritrafil bazén pri požiarnej zbrojnici. Zároveň slúžil ako rýchli zdroj vody v prípade požiaru. Voda mala asi desať stupňov, ale zamachrovali sme a vliezli do nej. Prebrala by aj mŕtveho!
 
Jedna časť Ennskej cyklocesty vedie v kopcoch. V týchto miestach sa nachádza niekoľko vodných elektrární za sebou. Pohľad bol ale parádny. Tento úsek je cyklocesta súčasťou cesty pre motorové vozidlá.
 
Nepodarilo sa nám dobre odbočiť,a tak sme nevideli skaly National parku Gesäuse, čo je škoda. Ale do mapy som naznačil, ako keby sme tou trasou išli. Na fotke je ohľad zo zablúdenej cesty smerom na Weng im Gesäuse.
 
A boli sme v Alpách. Obklopovali nás vyše dvojkilometrové skalné štíty.
 
Cyklocesta viedla údolím medzi kopcami, malými dedinami a mestečkami.
 
Osamelý štít vedľa zrejme kláštora, alebo že by vezenie?
 
Príroda tam je naozaj pekná.
 
A takto vyzerala cyklotrasa z pohľadu cyklistu. V podstate rovinka, aj keď sme boli v Alpách. Ten domček tiež stál za vyfotenie. A vôbec, tento pohľad bol veľmi pekný.
 
Medzi alpskými štítmy sa nachádzajú lúky, kde pestujú trávu pre kravičky Milky a ich frajerov. My sme ju využili na prenocovanie.
 
Nedalo mi nevyfotiť si náklad na mojom bicykli. Vzadu som mal cestné prevody, takže v prudších stúpaniach som mal čo robiť.
 
Tu je pekne vidieť údolie, kadiaľ prechádzala cyklocesta. takže samá rovinka.
 
Keďže som bol hladný, poslal som chlapcov dopredu a najedol sa. Pri stíhacej jazde som uveril tejto tabuli a išiel rovno. Niekto ju ale pootočil o 90 stupňov, takže som si nadjazdil asi 10km navyše, kým som sa znova vrátil na toto isté miesto.
 
Rôzne druhy bicyklov lákali cyklistov do reštaurácií. Príliš vysoké ceny na nás, nám nerobili problém odmietnuť ich.
 
Bicyklovať po týchto cestách je skvelým zážitkom pre obdivovateľov prírodných krás.
 
Rieka Enns v týchto miestach bola široká už len asi ako potok. Prameň bol už naozaj blízko.
 
Úplne k prameňu sme nešli z časových dôvodou, a tak sme odbočili k ďaľšej riečnej cykloceste, menom Salzach, na ktorú sme sa napojili asi po 20 kilometrovom zjazde do podstatne nižšej nadmorskej výšky.
 
Divé kačičky na cykloceste nás donútili zosadnúť z bicyklov, a prekľučkovať medzi nimy, pretože neboli vôbec plaché. Bolo to v mestečku Schladming.
 
Pohľad na jednu dedinku neďaleko Bischofshofenu, aj s pozadím alpských štítov.
 
Na toto miesto sme dorazili za úplnej tmy, takže sme videli len na pár krokov. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme ráno zistili, že sme v tesnom zovretí dvojkilometrových skál.
 
Červený trojuholník je to miesto, kde sme mali stan rozložený. Takže to sú tie skaly, ktoré sme videli, keď sme ráno vyliezli zo stanov.
 
Jednému z nás sa ráno veľmi dobre spalo.
 
Alpské štíty mierne pod dva kilometre nás sprevádzali aj naďalej.
 
Toto je miesto, kde bolo nálezisko zaujímavo zfarbených minerálov. Aj ich tu predávali. Za poplatok bolo prístupné.
 
Tento domček som si vyfotil kvôli kvetovej výzdobe.
 
V mestečku Golling sme sa naraňajkovali. Každé mestečko, či dedina má na námestí fontánu, alebo vodovod, lavičky, smetiak, a väčšinou aj WC.
 
Prichádzame do Mozartovho rodiska Salzburgu, krásne mesto pri rieke Salzach.
 
V centre Salzburgu je množstvo luxusných obchodov a množstvo zahraničných turistov.
 
Cyklistika má v Salzburgu veľkú tradíciu. Vzhľadom na podmienky niet sa čo čudovať. V roku 2006 tu boli aj majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike.
 
Vzhľadom na časové možnosti sme sa rozhodli navštíviť aj jazerá v okolí Salzburgu. Museli sme opustiť pririečnu rovinu a vyraziť do kopcov.
 
A sme pri prvom jazere menom Obertrumersee. Po dlhšom čase sme sa mali možnosť okúpať.
 
Pohľad na ďaľšie, tentokrát menšie jazero Mattsee.
 
Jazerá v okolí Salzburgu sú priezračne čisté a každé z nich má inú farbu. Tu sme si dali pauzu v mestečku Mondsee.
 
Jazero Atttersee je dlhé 20km a široké 4km. Maximálna hĺbka dosahuje 171m. Je to tretie najväčšie jazero v Rakúsku.
 
Kopce obklopujú jazerá oblasti Soľnej komory, čo umocňuje atraktívnosť celého prostredia.
 
Jazero Traunsee je dlhé 12km a široké 3km. Maximálna hĺbka dosahuje 191m.
 
Traunstein je vrchol, ktorý dominuje pobrežiu Traunsee. Je vysoký 1691m.
 
Pri týchto jazerách je stále na čo pozerať. V pozadí vidieť časť obce Traunkirchen.
 
Futbal sa hrá všade. Ale takýto pohľad všade nemajú. Ak futbal začne nudiť, dá sa pozerať aj inde.
 
Pri Traunsee sme zavítali na pláž, kde sme sa najprv najedli a potom aj okúpali.
 
Pekné počasie prilákalo na pláž množstvo ľudí.
 
Jazero je v nadmorskej výške okolo 500m, a je veľmi hlboké, takže maximálne dosahuje teplotu 20 stupňov. V teplom letnom dni ideálna teplota na osvieženie.
 
Surfovanie s padákom je tu obľúbeným športom.
 
Kostolná dominanta na skale poloostrovčeka.
 
Veľkolepý pohľad na Traustein, vysoký 1691m.
 
Pohľad na Traunsee z Ebensee.
 
Gmunden je mestečko s 13 tisíc obyvateľmi, ležiace na severnom brehu jazera Traunsee. Čistota vody je tu nepriehľadnuteľná.
 
Janovi mäkla duša, čo mu spomaľovalo rýchlosť, a tak si ju radšej vymenil. Bol to jediný defekt, ktorý postihol našu trojčlennú partiu počas 1300 km jazdy.
 
Kým si Jano vymieňal dušu, tak sa Mišo osviežil v čírej vode v spoločnosti kačičiek.
 
Rieka Traun bola ďaľšou riekou, ktorej prietok sme sprevádzali. Pramení v Mŕtvych horách, na jej toku sú jazerá Hallstätter See a Traunsee, meria 153km a vlieva sa do Dunaja pri Linci.
 
Bad Ischl, soľné kúpele, liečiace dýchacie problémy a reumatizus, kde sa liečila cisárska rodina a vtedajšia honorácia.
 
Bad Goisern je turistické mestečko s množstvom kultúrnych akcií. Na jednu z nich sme natrafili aj my. Toto mestečko je aj centrom jedného z najznámejších MTB maratónov Salzkammergut Mountainbike Trophy.
 
Halštadské jazero je menšie ako tie predchádzajúce, zato sa ale nachádza v panenskej prírode takmer bez civilizácie.
 
Pre milovníkov cyklistiky a pešej turistiky tu bola vybudovaná lávka pripevnená ku skale, aby turista ani v tejto časti jazera neprišiel o krásne pohľady na okolitý kraj.
 
Úžasné miesto pre vizuále zážitky. Prírodný klenot tejto oblasti. Táto pláž patrí do obce Obertraun.
 
Hallstatt. je rozľahlá obec s tisíckou stálych obyvateľov, ale s veľkým množstvom turistov. Je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Je taká rozľahlá, že z východu na západ meria 13km, a zo severu na juh 9km. Centrum obce je vtlačené do strmej skaly pri pobreží.
 
Voda v Halštadskom jazere je dosť studená, Mišovi to očividne neprekážalo.
 
Medzi Obertraun a Hallstatt sme minuli takúto peknú drevenicu. Satelit nedali na strechu, aby nevytváral prílišný kontrast historického a súčasného.
 
Pred nami je lanovka do soľnej bane, kde v minulosti tunajší ťažili soľ. Baňa je sprístupnená turistom.
 
Skalolezectvo má v Rakúsku vynikajúce podmienky, a tak tam existujú aj školy skalolezectva. Vľavo hore vidíte skupinku žiakov tejto školy.
 
Polovnícka postriežka v stĺpe vysokého napätia! Tak to určite nie je bežný úkaz.
 
Na plážovom kúpalisku pri meste Traun nás privítali divé kačice s nebývalou vrúcnosťou. Plachosť bola pre nich neznámym pojmom.
 
Voda v štrkovisku bola tak akurát.
 
Mesto Wels je veľké asi tak ako Trnava. Aj činžiaky sú tam podobné. Len kúria na slnečnú energiu.
 
Centrum mesta Wels je rozľahlé, s množstvom historických budov. Lavičky pri vodotrisku nám poskytli miesto na dobitie energie.
 
Obchod výlučne len na kroje som videl prvý krát v živote.
 
Po Traunskej cykloceste sme viackrát prechádzali poľnohospodárskymi usadlosťami, v ktorej aj somárik mal svoje miesto.
 
Hlavné námestie v Linci, jedného z najväčších miest Rakúska.
 
Krátke, ale prudké stúpanie ku koncentračnému táboru Mauthausen.
 
Veľa cykloturistov je zvedavých na históriu koncentračného tábora.
 
Janovi praskla špica v kolese, tak sme hľadali najbližší obchod s bicyklami. Ten bol v Mauthausene, ale nestíhal som sa čudovať, ako sa môže niekto takto nestarať o svoj obchod !
 
Mišo na bicykli a súčasne v kabriolete.
 
Tieto autá sú aj na Slovensku registrované ako motorové vozidlá do 50 ccm, takže na ne stačí vodičak na babetu a vek 15 rokov.
 
Plážové kúpalisko pri obci Gottsdorf nám ponúklo príjemné chvíle s luxusom civilizácie. Splachovacie WC, voda z vodovodu, kúpalisko a kemp pre stan. To všetko za 0€.
 
Večerné kúpanie nám prišlo po celodennej túre vhod. Užili sme si to. Okrem nás tam nikto nebol.
 
Opustené stoly kúpaliskového občerstvenia majú sezónu za sebou.
 
Keď tma mala už tú správnu čiernotu, prišli na kúpalisko vyznávači modelárstva, a púšťali si po hladine svietiace člny. Pekné divadlo.
 
Ranná potreba ma prinútila skorej vyliezť zo stanu, a tak som si vyfotil ranné zore.
 
Ďaľšia bike reklama na ubytovaco-stravovacie služby. Tentokrát na medzinárodnej úrovni.
 
Údolie Wachau patrí do svetového dedičstva UNESCO. Cyklocesta tu vedie vinárskou oblasťou, aj historickou obcou Dürnstein.
 
Kde nás západ slnka zastihol, tam sme si rozložili stan. Žiadne kempy, len voľná príroda. Táto lúka bola posiata pavučinami.
 
Plechové tabule pri cykloceste poslúžili na autozáber počas jazdy.
 
Tulln.
 
Posledné miesto na stanovanie. Ranný pohľad zo stanu.
 
Viedeň sme pobicyklovali krížom krážom. Záber je z najcentrovanejšieho centra.
 
Blížime sa k Bratislave, takže výlet máme za sebou, a budúcnosť ďaľších pred sebou.
-




























































































































-
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one